Sen

Stála na ceste. Sama.

Pekná, trochu opitá.

Dnes sa jej opäť nikto nepýta,

aký mala deň.

Či slnko svietilo len na jej peknú tvár.

Stála tam sama.

Hľadela, do diaľky a čakala.

Na princa z rozprávky, čo prinesie jej nový deň.

A opýta sa: Ako sa máš, princezná moja?

Čakala a snívala, keď sa do tmy dívala.

Večne trochu zmätená,

zo sveta a zo seba.

Mala malý, veľký sen.

Byť princeznou z rozprávky a mať trblietavé topánky.

Byť ako víla. Dobrá a milá.

Chcela len.

Snívala a nevedela, pretože to nevidela.

Že sen žije, že už ním je.

Že je víla z rozprávky a že trblietavé má topánky.

Jedného dňa zastal pri nej.

Svoju tvár k nej otočil.

Zobral jej dlaň do dlaní,

že jej osud odtají.

Že jej život ukáže.

Naučí ju veriť snom

svojim vlastným pocitom.

Zatvorila pekné oči, všetko vidí, svet sa točí.

Slnko, mesiac, planéty,

hviezdy a aj kométy má na dosah.

Vníma seba samú,

vidí vílu malú.

Ako ladne tancuje.

A jej princ ju miluje.

Otvorila oči a svet sa jej točí.

Na ceste sama.

Už nestojí.