Báseň

Báseň je hudbou duše, svetlom srdca,

plameňom lásky,

čo tvoju pozornosť pokúša.

Báseň je tanec slov v podkroví.

Báseň je túžbou dvoch, čo ich spojí.

V jedno.

Báseň je otvorená brána k výšinám bez konca.

Báseň je krehká dáma, s plášťom bezdomovca.

Klepkajúc na dvere, čaká na prijatie.

Báseň je zábavná hra slov,

skrytých tajných pocitov, čo na svet sa derú,

cez kľúčovú dierku.

Báseň je duša na papieri do slov odetá.

Jediná kvapka viery,

čo pochybnosti rozpletá.

Miluješ ju, či nenávidíš?

No predsa, zväčša sa v nej vidíš.

Si jej múzou,

tichým hlasom diktuješ slová,

čo skrývajú názor, pravdu, poznanie,

čo raz pominie a čo nie.

Báseň je láska moja.

Stojí pri mne zas.

Pripravená do boja,

nesie posolstvo plné krás.

Báseň moja.

Hviezda

Nikdy to nevzdám.

Raz priblížim sa ku hviezdam.

Zasvietim na nebi ako jedna z hviezd.

Nikdy to nevzdám,

nenechám sa z cesty zviezť.

Vedzte,

že odmeny tento svet nenúka.

Odmeny za život,

sa neťahajú z klobúka.

Ako lacné trofeje,

čo zhasnú, len čo sa ego usmeje.

Nevzdám sa svojich snov,

pre potlesk tých davov,

čo len ilúziou sú.

Zažiari hviezda hviezd,

na nebi nebies,

pred tvárou priateľa, čo bránu jej otvorí,

sklopí svoj zrak k zemi.

Ó ako ľúto je mi.

Tých rokov márnivých, zakliatych v pamäti,

slzami zmáčaných prázdnych dní.

Bez života, bez lásky, v dave sám a stratený

si bol.

Nikdy sa nevzdávaj,

svoj život rozdávaj, podľa svojej vôle.

Neplytvaj silami, slzami, pre tých,

čo len ilúziou sú.

Zažiar sťa kométa, čo prišla do sveta,

spôsobiť veľký tresk.

Nikdy sa nevzdávaj,

svoj život objímaj náručou lásky.

Buď hviezda hviezd, čo nepadá z neba.

Buď svetlom len, ktoré tu treba.

Ja nikdy nevzdám sa.

Som hviezda svietiaca.

Taká normálna báseň

Vieš čo ma dnes teší?

Že mi to tak svedčí.

Čo mi je dané, nerastie v tráve.

No mám to na dosah ruky a vezmem si to dnes.

Vedel si, že sa slnko smeje?

Že sa vtáci ráno bijú, a že rosa usychá,

tak trištvrte hodinu?

Vedel si, že drozd má žltý zobák?

A že ten červený mak, čo rastie na poli je v skutočnosti bábika?

To len tá skutočnosť nám akosi uniká.

Videl si toho koňa čo cválal po oblohe?

Ja som ho videla,

bol biely a mal vlasy dlhé.

Vlastne to bola hriva,

z dohľadu sa mi skryla, keď som oči prižmúrila,

aby som ju uvidela v plnej kráse.

Malé dieťa vo mne sa dnes znovu pýtalo.

Mala som kopu otázok.

Prečo, ako, od kedy, do kedy, kto to urobil, kto to vymyslel...

Smial si sa a ja som čakala.

Seriózna odpoveď ma zaujímala.

Čo všetko neviem.

Plánujem sa ťa pýtať, ešte aspoň štyridsať rokov. Minimálne.

A nebude to žiadna nuda.

Je toto báseň?

Pýtaš sa ma.

Áno je.

Práve si sa to dozvedel.

A ja sa smejem.

Bez pravidiel.

Presne tak ako to viem len ja.

A inak...medzi nami...som úplne normálna...a ty si tak úžasne múdry :)

Som tebou

Som svetlom sveta,

zlatý kôň, čo lieta.

Som víla belasá,

S vlasmi do polpása.

Som iskra v oku muža,

výnimočná ruža.

Som krásny dar,

čo Boh vám dal.

Som mesačná krajina,

zelená dolina.

Som dravá rieka,

potok, čo steká.

Som sama pre seba,

zo svetla zrodená,

s batohom želaní, že svet raz zachráni.

Som malá myška v šedivom kostýme.

Čakajúca v rohu, kým ju svet príjme.

Som hurikán vášne s pohárom smútku

naplneným po okraj.

Som bolesť, láska, radosť,

a sila, vraj.

Som vami a vy ste mnou.

Tak skrývaj sa predo mnou.

No to len utekáš pred sebou.

Som tebou a ty si mnou.

Moja voľba

Lásku.
Zvolila som si lásku.
Už nevisí na vlásku.
A to všetko ma dojíma,
že sa už pred láskou neskrývam.
Že jej otvorené dvere nechávam,
že ju prijímam a že ju rozdávam.
Dávno sú preč časy minulé,
keď volila som tmu, a svetlo nie.
Dávno sú časy ponuré,
keď srdce skryté a zranené,
ležalo na dne zronené.
Lásku,
ja volím si lásku.
Volím si radosť, šťastie a úsmev,
život blázna, čo nikdy z boja neušiel.
Volím si život.
Sama pre seba. Pre svoju dušu,
pre vás aj pre teba.
A to všetko ma dojíma,
že viem byť milá aj úctivá.
Že sa smejem ako dieťa,
a keď plačem, zo sĺz by mohla byť rieka.
A to ma dojíma.
Veď to moja duša ma objíma.
A so mnou sa raduje z toho, ako milujem,
maľujem,
a so životom tancujem.
Zvolila som si lásku,
čo visí na vlásku, všade kde sa pozriem.
Svet visí na vlásku.
Tak zapáľ v sebe lásku,
nech rozhorí sa naokolo.
Nech rozhorí sa v tebe.
Tam, kde ticho drieme,
spí duša tvoja.
A myšlienky, čo sa svetla boja,
nech navždy pominú.
A v láske sa rozplynú pochybnosti,
čo bránia len radosti.
A dojatia z toho,
kým si a kým si bol.
Tak zvoľ si aj ty lásku.
Cítiš to?
Už nevisí na vlásku.

Vášeň

Vášnivo sa zamilovať,

s vášňou kvety pozorovať.

V očiach svetlo, úsmev pier,

teraz vieš, že to si chcel.

Život v každej bunke tela,

teplo v srdci ma zohrieva,

teraz viem, že to som chcela.

Vášeň v sebe zapáliť, pre veci čo majú význam.

Pre mňa.

Buď mi prosím na blízku,

oheň tvoj chcem cítiť stále.

Nech nevyhasne, potichu sa modlím.

Ten pocit už poznám, keď prekážok niet.

Svet zdá sa byť ľahký ako pierko,

čo vetrom si letí.

Zdolať všetky vrcholy sa dá a ani súmrak čo padá,

nezastaví ma.

Vášeň to je život,

iskra v oku, plameň v srdci, zrýchlený dych.

Vášeň to je radosť, šťastie, láska,

bohatstvo, zvedavosť, krása.

Tvoriť vášeň a s vášňou tvoriť.

A budeš šťastný ako ja,

keď bozkávam ťa vášnivo.

S plameňom v duši a úsmevom na tvári.

Svet bude krajší.

Púpava

Púpava dnes opäť, stratila hlavu.

Bielu hlavu starenky,

a v nej skryté spomienky.

Na spev vtákov, rannú rosu,

čo šteklila ju, okolo nosu.

Na jarnú búrku, letný dážď,

na priateľku včielku, lúku plnú krás.

Stratila hlavu pre tento svet.

Jedného dňa sa zobudila a múdrosť šedín prezradila,

že všetko čo zažiť mala,

všetko, čím sa kochať mala,

už má za sebou.

Slnko krásne svietilo,

chvíľu sa jej marilo,

že prežíva deň najkrajší.

Vánok jemne povieval

s listami stromov tancoval.

Keď si všimla púpava, že je zrazu holohlavá.

Iba s nemým úžasom,

pýtala sa, kým to som?

Kde sú moje biele vlasy,

kde je moja koruna krásy.

Letí nebom. Nesmúť preto.

Šepol vánok jemný.

Bola si tu nocou, dňom.

A všetky tie spomienky,

čo zdobili ti pramienky,

nesú správu svetom.

A oplatí sa dýchať preto.

Zanechať tu spomienky,

čo budú pastvou pre lienky so siedmymi bodkami.

Pre deti s úsmevom na tvári

a čelenkou z púpavy,

keď sa znovu objaví.