Lásku.
Zvolila som si lásku.
Už nevisí na vlásku.
A to všetko ma dojíma,
že sa už pred láskou neskrývam.
Že jej otvorené dvere nechávam,
že ju prijímam a že ju rozdávam.
Dávno sú preč časy minulé,
keď volila som tmu, a svetlo nie.
Dávno sú časy ponuré,
keď srdce skryté a zranené,
ležalo na dne zronené.
Lásku,
ja volím si lásku.
Volím si radosť, šťastie a úsmev,
život blázna, čo nikdy z boja neušiel.
Volím si život.
Sama pre seba. Pre svoju dušu,
pre vás aj pre teba.
A to všetko ma dojíma,
že viem byť milá aj úctivá.
Že sa smejem ako dieťa,
a keď plačem, zo sĺz by mohla byť rieka.
A to ma dojíma.
Veď to moja duša ma objíma.
A so mnou sa raduje z toho, ako milujem,
maľujem,
a so životom tancujem.
Zvolila som si lásku,
čo visí na vlásku, všade kde sa pozriem.
Svet visí na vlásku.
Tak zapáľ v sebe lásku,
nech rozhorí sa naokolo.
Nech rozhorí sa v tebe.
Tam, kde ticho drieme,
spí duša tvoja.
A myšlienky, čo sa svetla boja,
nech navždy pominú.
A v láske sa rozplynú pochybnosti,
čo bránia len radosti.
A dojatia z toho,
kým si a kým si bol.
Tak zvoľ si aj ty lásku.
Cítiš to?
Už nevisí na vlásku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára