Duša

Kto je moja duša?

Len motýľ na oblohe,

jedno krídlo modré, druhé ružové.

Muž a žena,

harmónia čo medzi nimi panuje.

Ľahký vánok, čo okolo ruží točí sa.

Kto je moja duša?

Prišla sem učiť sa,

no osud každý deň ju skúša.

Kto je moja duša?

Je to bojovník v dnešnom svete.

No nie je na to sama,

má kamarátov pár, čo po ruke sú keď treba,

len vidieť ich, 

to je odmena.

Kto je moja duša?

Jedna z mnohých, nikdy nie sama.

Čo zabudla, to anjeli jej pošepkajú,

keď svoje pierka po oblohe rozsievajú.

Kto je moja duša?

Svetlo, energia, nemá hranice,

keď spája sa s ostatnými.

Necítiť smútok, lásku, šťastie, to ona nemôže,

je s nimi na vždy spätá, ako lupienky od ruže.

Kto je moja duša?

Len zrnko jasné, čo dopadlo na túto Zem.

Aby rástlo,

kde púšť včera bola, dnes les je.

Spolu s ostatnými, nikdy nie sama.

Kto je moja duša?

Ten najkrajší dar.

Ja zbožňujem ju naozaj.

Lebo čistá a dobrá je- priateľka moja.

Šťastná som, že ju mám.

Preto nenechám ju samú, aby rásť mohla.

Sama, či s ostatnými.

Viem čo jej treba.