Písať by som chcela, ale slová skryté sú,
a hoci je ich veľa,
na svetlo sa im nechce.
Alebo len pochopili,
že svoju podstatu by
aj tak nenaplnili,
lebo mantinely majú.
Od prvého písmena po
posledné,
chápme, že nemôže to
stačiť.
Keď ich je veľa, sú
ako divá rieka,
zmetú nás hneď.
A nepovedia nič.
Slová sú ako prázdne
schránky,
čakajúce na svoj
obsah.
Dočkajú sa ale?
Myslím, že nie.
Sami o sebe, bez
srdca to nedokážu.
Sú slabými pánmi, aj
keď vedia hýbať svetom.
Zastrašovať aj
odháňať,
ale aj hovoriť o
láske a pravde.
No len so srdcom sú
čisté ako ľalie.
Nedať im toľko
voľnosti,
nie viac ako činom,
čo sa v nich
skrývajú.
Lebo prázdne navždy
ostanú a popletú nás a každého,
komu sú určené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára