Strom

Som ako strom,

čo rastie v tráve v dnešnom svete plnom ľudí.

Kde každý deň z dlhého sna sa niekto budí.

Strom, čo pozerá sa z výšky na steblá trávy,

ako z tmavej zeme vynárajú sa.

Korene má hlboko, keď búrka príde, nezničí ho.

Len sem tam zopár listov opadne,

no narastú nové a on to vie.

Korunu má, čo rastie doširoka.

Zmestí sa pod ňu mnoho stebiel trávy.

Ona chráni ich pred mrakmi búrkovými.

Aj kmeň veľkú silu má.

V sebe stovky rokov nosí, preto je silný,

lebo to on musí.

Predávať silu, energiu, čo nazbieral za dlhý čas.

Vedel, že raz príde jeho chvíľa,

keď odovzdá sa pre druhých.

Ticho čaká v tráve,

tá za odmenu korene mu chráni.

Sú tu spolu jeden pre druhého, každý pre každého.

V temnote dnešného sveta,

keď aj vtákom ťažko sa lieta,

hoci vedieť by to mali.

V ťažkej chvíli do koruny usadnú,

a ona ochráni ich pierka.

A nebude chcieť za to nič.

Lebo tak je to správne,

tak to má byť.

Raz nový život v korune zrodí sa,

to odmena jej bude.

Každý dáva to čo vie,

a dostáva, čo potrebuje.

Dokonalo, prirodzene.