Raz

Stromy ako nemé sfingy stoja ticho v zástupe.

Tvár máš smutnú, no únavou to nebude.

Neprešiel si takú cestu aby si sa vzdal.

A tvoj úsmev?

Ten kedysi inú farbu mal.

No nevieš dnes ako ďalej,

všetko márne sa ti zdá.

Do kedy?

Nádej nestrácaj, raz príde k tebe.

Spoznáš ju, len chce to čas.

Už prešiel si kus cesty,

tak nevzdávaj sa zas.

Nádej posledná umiera,

to známa je vec.

Kým nepocítiš ju, neuveríš.

Nesmúť dnes pre zajtrajšok,

ten len oberie ťa o prítomnosť.

Buď len trpezlivý a buď k sebe milý.

Srdce svoje netráp,

myšlienkami pochmúrnymi.

Radšej pohľad len obráť,

za lúkami kvitnúcimi.

Nevešaj hlavu,

to len bolesť ti prinesie.

A pocítiš ju v snoch,

keď zo spánku ťa unesie.

Ver si a ver každému,

kto tvoju ruku hľadí,

veď vieš že máte sa radi,

aj keď na slová ste skúpi dnes.

No duša pozná, kto k nej patrí,

ako maják jej svietiš v tme.

Tam kde noc už padla,

cestu jej ukážeš.

A privedieš ju k sebe zas.

Aby opäť objať ťa mohla.

Preto nesmúť dnes,

raz príde tvoj čas.